Monumentálne sochárske dielo Niny Šoškovej s názvom Vertikála vstupuje do nového verejného priestoru ako gesto kultivácie, jemnosti a úcty. Vyrastá v areáli bývalej Cvernovky – mieste s industriálnou minulosťou, kde dominovala ženská pracovná sila. Práve ženský element, pamäť miesta a potreba humanizácie architektonického prostredia sa stávajú východiskom tejto inštalácie.

Vertikála je reakciou na súčasnú architektúru, ktorá sa čoraz častejšie vzpína do výšky, no zároveň v sebe nesie mäkkosť, oblosť a organický pohyb. Dielo narúša pravouhlú geometriu novostavby, prináša vizuálnu jemnosť a vytvára kontrast, ktorý nie je v rozpore, ale v súzvuku s okolím s industriálnou minulosťou. Ako súčasný minimalistický totem môže Vertikála pôsobiť ako tichý symbol spolupatričnosti – niečo medzi znakom, koreňom a dotykom. Je to vertikálna os, ktorá nie je len fyzická, ale aj duchovná – pripomína vertikály našich životov, našich vzťahov k miestam, telám, dejinám a príbehom. Ako bublina jemnosti v tvrdom mestskom tkanive sa vznáša medzi ostrými líniami budov. Je to gesto ľudskosti, ktoré pretína pravouhlé konštrukcie ako dýchanie v priestore – tiché, ale neprehliadnuteľné. Umenie sa tu stáva vertikálou nádeje, citlivým dotykom vo svete, kde často zabúdame pozrieť sa hore.

Týmto dielom sa zároveň otvára dôležitá diskusia o mieste umenia v novej výstavbe. Umenie do architektúry patrí – nielen ako dekorácia, ale ako nositeľ významu, identity a osobného vzťahu k priestoru. Prítomnosť umeleckého diela mení charakter prostredia, stáva sa orientačným bodom i dôverným objektom. Vertikála je teda nielen sochou v priestore, ale aj gestom investorov – poďakovaním ženskému príbehu miesta, výzvou na kultiváciu spoločného priestoru a snahou o vytvorenie prostredia, kde sa cítime dobre. Kde cítime, že patríme.

(Text: Zuzana Duchová)

Fotografie: Anna Harvan, Matej Hakar