Táto inštalácia skúma, ako sa symbol úsmevu – od emodži až po reklamný plagát – stal univerzálnym znakom poslušnosti, popkultúrnej masky aj kultúrneho zneužitia. Kto má právo sa usmievať, a kto len predstiera?

Nina A. Šošková kladie otázku, ako používať humor, iróniu a vizuálnu kultúru internetu na dekódovanie každodennej emocionality v dobe permanentnej krízy – klimatickej, politickej, urbanistickej. Výstavný priestor sa stáva scénou, kde úsmev slúži ako nástroj kritiky i obrany.

Digitálne smajlíky sa stretávajú s vážnymi knihami, TikTok paródie narúšajú tradičnú vážnosť, a popkultúrne referencie fungujú ako prostriedok kritického pohľadu. Smiley tváre, meme estetika a reklamná typografia vytvárajú vizuálny jazyk, ktorý je zároveň sentimentálny aj subverzívny.

Táto výstava je komplexnou úvahou o ambivalentnej povahe úsmevu v súčasnej spoločnosti. Umelkyňa brilantne odhaľuje, ako sa zdanlivo pozitívny symbol transformoval z úprimného prejavu radosti na multifunkčný nástroj kamufláže, konformity a dokonca aj ako zbraň. Od digitálnych emodži, ktoré zjednodušujú komplexné emócie, cez reklamné slogany manipulujúce s pocitmi, až po úsmev ako formu autocenzúry a prežitia v neustále sa meniacej a často nepriateľskej realite.

Použitím humoru, irónie a vizuálnej kultúry internetu umelkyňa vytvára priestor na zamyslenie sa nad vlastnými úsmevmi a tým, čo sa za nimi naozaj skrýva. Inštalácia tak nie je len kritikou povrchnosti a pretvárky, ale aj výzvou k autenticite a preskúmaniu vlastných emocionálnych reakcií v dobe, keď „hlavne sa usmievaj“ môže byť nielen radou, ale aj tichým príkazom.

(Text: Ivana Rožková)